rieper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Bitchbeat

Padlo ďalších nepoctivých 14 hodín drsného zajebávania sa prácou. Trasú sa mi ruky a zuby zažltnuté od nikotínu pomaly začínajú škrípať. Pozitívne je, že si ich môžem dať kedykoľvek vymeniť a negatívne, že na to nemám čas a mám v piči. Svet sa zmenil. Transformoval do panoptika rovnakých dní plných pološera na ktorých konci sa márne zamyslím nad tým, čo som to vlastne robil. A čo som urobil.
Trvá to tri roky. Celý čas takzvaného dospievania som dúfal vo chvíľu, keď konečne skončím tú či onú školu len preto, že boli a predpokladám, že stále sú plné skurvených maniakov, ktorí si zväčša na expresiu svojich psychóz vyberali moju maličkosť len preto, že som tak vzťahovačný, že si to pripúšťam a tak tupý, že sa tým hrdím. Avšak človek potrebuje aj to najmenšie plané zdanie výnimočnosti. A ja som potreboval nádej.
Základnú, kde som si tak zúfalo túžil zašukať a nič z toho.
Strednú, kde som si tak zúfalo túžil zašukať a nič z toho.
A vysokú, kde som si konečne zašukal a zistil, že to nestálo za to.
Potreboval som nádej, že raz tá tortúra skončí a ja nikdy viac nedovolím nikomu ma dojebávať, lebo svet očakáva, že budem mať titul a jeho udelenie závisí od zmrda, ktorý je v stave vyjebať polovicu ročníka zo skúšky len preto, že sa mu zasa raz nepostavil len aby som v rámci svojho ďalšieho vzdelávania zistil, že ten istý zmrd sa trasie pred iným hňupom, ktorý na štátniciach dnes už takmer bývalej ekumenickej univerzity netuší, čo je inflácia. A že ten istý hňup má na ruke Number 8 od Bulgariho za 10 litrov v éčkach. Nice.
Za každým zmrdom je ešte väčší. Aké to vzácne ponaučenie. O čo väčšmi som hlúpy, že som sa ním nikdy neriadil.
Pozorujem, ako sa moji niekdajší priatelia strácajú v diaľkach drsného bitchbeatu, tí, ktorým sa podaril zázrak zvaný „kariéra“ kde pomaly menia kontúry a premieňajú sa na veci z amerických seriálov blýskajúcich sa falošnými úsmevmi a pozvaniami na kávu a potom sú tu tí druhí, čo kariéru nerobia a tak aspoň naberajú kilá a začínajú viesť reči o „tom ako ich život ojebal.“ Počúvajúc tú, či onú verziu príbehu o výnimočnosti. Tých, či iných.
Sny zmizli kdesi v diaľke zovretých rití z vyhadzovu uprostred krízy s hypotékou na krku pri priateľkách, ktoré so mnou vedeli chlastať celé noci len aby sa dnes zmenili na žienky s vyškoleným úsmevom a ak v kostýmčekoch s kundou vyšúchanou chlapíkom čo netuší, čo je inflácia, ale tuší kde má ego a svoje strkanie do riti si odsral už kedysi dávno. S prostatou denne masírovanou participantami programu management trainee sa mu tak po recyklačných setoch golfu večer ešte kedy tedy postaví a tak sa cíti ako kráľ, zatiaľ čo sa počas krátkej zastávky v openspace vŕši na chudákoch, čo to ešte stále berú dosť vážne.
Zajtra budem opäť počúvať tie mentorské sračky a myslieť na cigarety. Zúfať si, že nie som Brad Pitt vo Fightclube a dúfať v nádej.
Že o 40 rokov skončí ďalšia etapa a ja budem môcť spokojne vojsť do jesene života plnej suchých rohlíkov v zatiaľ však stále reálnej viere, že sa mi dovtedy podarí splatiť hypoúver, lebo ma neprepustia 10 rokov pred dôchodkom, keď nastúpi generácia dravejších a vzdelanejších.
Nádej...
Ako rýchlo stratila význam.
Rovnako ako to cítiť sa živý.
Mŕtvy.
 

urk | stály odkaz

Komentáre

  1. Minuly tyzden
    som narazila na knihu, ktora akoby ti z duse hovorila (az na tie vulgarizmy, pochopitelne, sociolog sa musi vyjadrovat kniznym sposobom).

    Jan Keller - Vzestup a pad strednich vrstev... seriozne, prva kniha, v ktorej sa akademik rozkosnym sposobom zamysla nad tym, ako sa plankton v korporaciach predava. Ktory by predal aj svoju dusu, keby nejakou disponoval.
    publikované: 17.06.2009 23:53 | autor: Homo Faber (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. no
    fasa
    publikované: 18.06.2009 21:14 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  3. no to som rada
    ze som ta objavila, si to ty, je mi jasné...)))))
    publikované: 23.06.2009 18:51 | autor: ja (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014